Aktualizované 4.1.2023

     Aj napriek viacerým aktivitám zástupcov profesijných stavovských organizácií - Asociácia policajtov vo výslužbe (VETERAN POLICE SLOVAKIA), Zväz vojakov SR, Klub generálov SR a Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov, s podporou ďalších 12 stavovských združení, o ktorých sme Vás priebežne informovali s poukázaním na nesúlad schváleného zákona s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná, bol poslanecký návrh zákona dňa 23. júna 2021 Národnou radou SR schválený s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré schválili určené výbory NR SR (zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/283/).

     Vzhľadom na uvedené a keďže prezidentka SR zákon podpísala, tento bol následne 16. 07. 2021 vyhlásený v Zbierke zákonov SR a účinnosť nadobudol 05. 08. 2021, našou prioritou bolo vytvoriť podmienky a zabezpečiť, aby skupina poslancov Národnej rady SR podala k zákonu na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR.
     Naše aktivity boli nakoniec úspešné nakoľko strana SMER-SD sa rozhodla pripraviť takéto podanie, zabezpečila jeho spracovanie a podpisy poslancov za ich stranu a tento návrh bol následne podporený aj stranou HLAS-SD, ktorá zabezpečila podpisy poslancov za ich stranu tak, aby bola splnená aj podmienka podpisov minimálne 30. poslancami Národnej rady SR. Podanie podpísalo 25 poslancov strany SMER-SD, 5 poslanci strany HLAS-SD a 1 poslanec SME RODINA.
     Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR bol dňa 01. 12. 2021 osobne podaný JUDr. Bárányim, ktorý bude v tejto veci zastupovať poslancov NR SR, na podateľni Ústavného súdu SR v Bratislave.
     Podľa presvedčenia navrhovateľov zákon ako celok nie je v súlade s viacerými ustanoveniami Ústavy SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a majú prednosť pred jej zákonmi.
     Skupina poslancov Národnej rady SR v ňom navrhuje, aby Ústavný súd SR:
● Rozhodol nálezom, že zákon nie je v súlade s Ústavou SR a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane Dodatkového protokolu (čl. 1) a
● na predbežnom prerokovaní prijal návrh na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť zákona.
     V návrhu na začatie konania sú zapracované aj podklady, ktoré sme poskytli spracovateľovi a prílohami návrhu na začatie konania je aj:
● spoločné stanovisko k návrhu skupiny poslancov Národnej rady SR na prijatie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, ktoré podali Stavovské profesijné organizácie poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia bezpečnostných zložiek SR a
● odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré bolo vydané k tomuto zákonu na základe podnetu Asociácie policajtov vo výslužbe.
     Vzhľadom na odbornosť podaného návrhu na začatie konania môžeme s určitosťou predpokladať, že Ústavný súd SR toto podanie neodloží a ani na predbežnom prerokovaní neodmietne a prijme ho na ďalšie konanie.
     Naďalej budeme samozrejme celý ďalší proces pozorne sledovať a o výsledkoch a ďalších postupoch Vás budeme priebežne informovať.
     Podanie na Ústavný súd SR si môžete pozrieť tu .

     Dňa 13. 01. 2022 APVV zaslala  na MV SR, GR ZVaJS, Sociálnej poisťovni a Ústavu pamäti národa oznámenie a podnet (žiadosť), aby do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod číslom konania: Rvp 2441/2021 bolo upustené od konaní na ťarchu poistencov, u ktorých by tieto subjekty vychádzali, či už priamo alebo nepriamo zo zákona č. 283/2021 Z. z., ktorý je v súčasnosti predmetom ústavného prieskumu podľa Čl. 125 ods.1 písm. a) Ústavy SR v spojení s §78 Zákona č. 314/2018 Z. z.

     Aktuálny postup niektorých útvarov sociálneho zabezpečenia k Potvrdeniam o období služby, ktoré im zaslal Ústav pamäti národa:

1. Ministerstvo vnútra začína vydávať rozhodnutia o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod číslom konania: Rvp 2441/2021. a tieto bude zasielať dotknutým osobám.
2. Na rozdiel od MV SR Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia začal zasielať dotknutým osobám Upovedomenia  účastníka správneho konania o začatí konania, poučenie účastníka konania, a výzva na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom s lehotou na vyjadrenie do 15 dní  od jeho doručenia.

           APVV pre takéto osoby v rámci právnej pomoci pripravila vzor vyjadrenia, ktorý si môžete stiahnuť TU.

     Dňa 02. 03. 2022 zverejnil Ústavný súd SR na svojej web stránke tlačovú správu v ktorej informuje, že pozastavil účinnosť zákona !!! Tlačovú správu si môžete pozrieť TU .

      Účinnosť zákona bola Ústavným súdom SR pozastavená 02. 03. 2022, ale niektoré štátne orgány pokračujú v konaniach na vykonanie tohto zákona napr. zasielajú upovedomenia o začatí správneho konania.

     V jednom takomto prípade už prezídium APVV poskytlo  dotknutému členovi právnu pomoc (Vyjadrenie a návrh na zastavenie konania , resp. prerušenie konania).

     Keďže je možné, že takto môžu byť upovedomené viaceré osoby, v rámci právnej pomoci, APVV pripravila k tomu aj Vzor vyjadrenia a tento si môžete stiahnuť TU .

     V súčasnosti  prebieha v tejto veci na Ústavnom súde konanie a ÚS SR dňa  8.3.2022 vyzval NR SR, aby mu zaslala písomné stanovisko k jeho uzneseniu spolu s dôvodovou správou a so záznamom z rozpravy na schôdzi k návrhu napadnutého zákona (je to štandardný postup podľa zákona o Ústavnom súde SR). NR SR ale v stanovenej lehote toto „nestihla“ a preto požiadala ÚS SR o predĺženie lehoty s čím predseda ÚS SR dňa 13. 4. 2022 súhlasil.  Keďže na web stránke NR SR nebolo možné zistiť či NR SR takéto stanovisko pripravila a poslala na ÚS SR, prezídium APVV požiadalo NR SR dňa 11.5.2022 o poskytnutie informácie podľa zákon č. 211/2000 Z. z. NR SR nám ale takúto informáciu odmietla sprístupniť s odvolaním sa na to, že sa to týka rozhodovacej činnosti súdu a verejným záujmom je záujem na nezávislom a nestrannom výkone súdnictva a vylúčenie verejnej diskusie, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov pri ich rozhodovaní.  Prezídium APVV ale získalo stanovisko, ktoré v zastúpení vlády spracovalo pre ÚS SR Ministerstvo spravodlivosti SR a toto spolu so stanoviskom APVV poskytlo advokátskej kancelárii, ktorá poslancov v tejto kauze pred ÚS SR zastupuje. Advokátska kancelária zaslala 14. 6. 2022 predsedovi ÚS SR vyjadrenie k stanoviskám NR SR zo dňa 6.5. a 13.5. a vlády SR zo dňa 13.5.

     Je možné s určitosťou predpokladať, že ÚS SR k tejto veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom bude NR SR zastupovať poslanec PhDr. Juraj Šeliga (Za ľudí).

     V Českej republike (ďalej len „ČR“) bol pri rokovaní dňa 12. 10. 2022 v Poslaneckej snemovni parlamentu k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č.155/1995 Sb., o dôchodkovom poistení, bol skupinou poslancov predložený pozmeňujúci návrh k zníženiu dôchodkov niektorým predstaviteľom komunistického režimu. Návrh zákona bol nakoniec schválený a bol publikovaný v Sbírke předpisů ČR  ako zákon č. 455/2022 Sb. s účinnosťou od 01. 01. 2023,  ale proces znižovania dôchodkov sa spustí od 01. 03. 2024.
     Tento zákon upravuje možnosť zníženia starobných dôchodkov niektorým bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistického režimu  a to percentuálnej výmery t.j. o 300 Kč (asi 12,4 €) za každý i začatý rok doby, počas ktorej bol poistenec predstaviteľom komunistického režimu.
     V dôvodovej správe sa okrem iného uvádza ja to, že slovenská právna úprava nie je v podmienkach právnej úpravy ČR a vo svetle princípov na ktorých je právna úprava v ČR postavená vhodná. V Slovenskej republike (ďalej len „SR“) sa právna úprava javí ako príliš extenzívna, neurčito formulovaná a to má za dôsledok, že  bola už napadnutá na ÚS SR.   

     Extenzívnosť zákona v SR je najmä:

• V okruhu osôb, na ktoré sa má vzťahovať (skutočný podiel na podpore komunistickej moci bol pri rôznych skupinách špecifikovaných v zákone značne rozdielny, sankcie sa vzťahujú aj na prevádzkových zamestnancov aparátu, čo nie je zámerom; niektoré osoby neboli za svoju činnosť pre komunistický režim ani odmeňované, napadnuteľným sa javí aj dopad zákona na už priznané dôchodky pozostalým.
• V požiadavke na presnosť ohraničenia doby služby (presné dáta nie je možné z archívov vždy spoľahlivo zistiť, resp. z rôznych historických zdrojov sú dohľadané rôzne dáta).
• V extenzívnych dopadoch na výšku dôchodkov dotknutých osôb (na dotyčného sa po dobu služby hľadí rovnako ako keby vôbec nepracoval).
• V probléme vykonateľnosti, nakoľko vzhľadom k veľkému časovému odstupu sa v drvivej väčšine prípadov bude týkať dôchodkov už priznaných a iba výnimočne novo priznávaných dôchodkov. Z veľkej rasti sa bude týkať dôchodkov priznaných pred desiatkami rokov a to podľa vtedy platných predpisov, ktoré  nie sú kompatibilné so súčasnou právnou úpravou. Prepočet bude preto veľmi náročný a niekedy aj ťažko vykonateľný čo prináša veľké riziko chybovosti pri spracovaní a to bude pre preskúmavajúce orgány (vrátane súdov) veľmi obtiažne verifikovateľné.
• Principiálny problém je aj v nastavení súčasných pravidiel na určenie výšky dôchodku nakoľko pravidlo, ktoré bolo použité pre výpočet dôchodkov väčšine týchto osôb sa javí ako nadsadené nakoľko väčšina príjmov, ktoré zohľadňovala výpočet je v období po roku 1989.
• Z dostupných zdrojov nie je možné stopercentne zovšeobecniť, že zárobky osôb, ktoré sú zaradené medzi postihované osoby, boli natoľko extrémne, že mohli významným spôsobom ovplyvniť výšky ich dôchodkov v porovnaní s dôchodkami ostatných poistencov. Pozitívny vplyv na výšku dôchodkov mala viac doba zamestnania v prospech komunistického režimu ale táto doba sa do výšky dôchodkov premieta rovnakým spôsobom, ako doba akéhokoľvek iného zamestnania a za túto dobu pripadá poistencovi príslušný počet percent zredukovaného mesačného priemeru odvodeného od príjmov dosiahnutých v rozhodnom období. Nezohľadnenie doby v prospech komunistického režimu sa javí z ústavno-právneho hľadiska ako problematické nakoľko toto zamestnanie  síce slúžilo k podpore komunistického režimu ale na druhej strane bolo zdrojom obživy týchto osôb a ich rodinných príslušníkov a tiež aj legitímneho očakávania, že bude príslušným ekvivalentom zohľadnené vo výške ich dôchodkov. Išlo teda o štandardnú pracovnú aktivitu. Pri rešpektu ústavnoprávnemu princípu rovnosti práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, kedy konštrukcia výpočtu dôchodku je postavená na princípe zásluhovosti (ktorý je vyjadrený zapojením výsledkov a doby zamestnania) sa javí problematické k tejto dobe vôbec neprihliadať, teda pozerať sa na osobu tak, akoby v danom období žiadnu pracovnú aktivitu nevykonávala.

     Prijatý zákon v ČR ustanovuje krátenie dôchodkov tak, aby:

• vyhovoval požiadavkám na vykonateľnosť v podmienkach orgánov sociálneho poistenia,
• zodpovedal princípom, na ktorých je dôchodkový systém založený,
• bol ústavno-konformný, teda aby mal potenciál uspieť v testoch proporcionality a racionality, ktoré Ústavný súd v rámci svojej ustálenej praxe štandardne vykonáva pri posudzovaní, či právna úprava obstojí z hľadiska princípu rovnosti garantovaného ústavným poriadkom,
• Zníženie dôchodkov sa vzťahovalo iba na najvyšších predstaviteľov komunistického režimu, pričom okruh týchto osôb bol ustanovený tak, že bol komplexne podchytený kľúčový mocenský aparát a žiadna skupina týchto osôb nezostala zabudnutá a nevznikali tak neodôvodnené rozdiely a krátenie starobných dôchodkov je chápane nie ako „odňatie nezaslúžených výhod“ ale ako spoločensky uznaná primerane paušálna sankcia (zadosťučinenie) za to, že tieto osoby v minulosti vykonávali činnosti, ktoré relevantne významným spôsobom aktívne podporovali komunistický režim. Pričom z hľadiska rovnosti musí byť zaistené, aby medzi osobami nevznikali rozdiely, že by:

• niektoré takéto osoby boli do krátenia dôchodkov zahrnuté a iné rovnako takéto osoby boli opomenuté a
• krátenie bolo vykonávané vo viacerých fázach, teda aby sa nestávalo, že konkrétnej skupine bude krátenie dôchodkov vykonávané od určitého dátumu a inej skupine od neskoršieho dátumu.

     Okrem toho z okruhu dotknutých osôb sú vyčlenené:

• osoby, ktoré v určitej fázy svojho života aktívne presadzovali komunistický režim, ale v neskoršej fázy svojho života sa chovali naopak spôsobom, ktorý smeroval proti záujmom tohto režimu a
• aj osoby, ktoré boli preverované občianskymi komisiami po roku 1989 a bolo preukázané, že ich predchádzajúca kariéra nebola poznamenaná činnosťou pôsobiacou v prospech komunistického režimu nakoľko sankčné krátenie dôchodkov sa pri týchto osobách nejaví spravodlivé a súladné s jeho účelom.

     Zákon sa vzťahuje teda na tieto osoby:

• členovia alebo kandidáti ÚV KSČ alebo ÚV KSS,
• vedúci tajomníci krajských, okresných alebo obvodných výborov KSČ alebo KSS,
• členovia vlády ČR, ČSSR alebo SSR,
• predsedovia Národného zhromaždenia ČR, ČSSR, Federálneho  zhromaždenia ČSSR, ČNR alebo SNR
• predsedovia alebo primátori národných výborov, zemeských, ústredných, krajských, a okresných NV,
• predsedovia Najvyššieho súdu ČR, ČSSR, ČSR a SSR,
• generálni prokurátori ČR, ČSSR, ČSR a SSR,
• plukovníkom alebo generálom Hlavnej správy MNO alebo FMNO, politickej správy vojenského okruhu, útvaru vojenskej kontrarozviedky jako zložky ŠtB alebo SDpravodajskej správy GŠ ČLA a ich predchodcov,
• plukovníkom alebo generálom zaradeným v ZNB, vojskách MV, Pohraničnej stráže alebo ZVaJS a predchodcoch týchto útvarov alebo
• členom Hlavného štábu Ľudových milícii.
  

     V Poľskej republike (ďalej len „PR“) napr. Najvyšší súd prijal k tejto problematike uznesenie (16. 09.2020) kde je uvedené aj to, že:

• Kritérium služby v ozbrojených silách v totalitnom štáte pre účely krátenia dôchodkov by sa malo posudzovať na základe všetkých okolností prípadu vrátane jednotlivých činov a ich overenia z hľadiska porušenia základných ľudských práv a slobôd.
• Miesto výkonu práce a doba služby nemôžu byť jediným kritériom na zbavenie sociálnych práv ľudí, ktorí napríklad už prešli procesom overovania a pracovali alebo slúžili v slobodnom Poľsku.
• Služba totalitnému štátu sa dá chápať buď v širšom zmysle t. j. zamestnanie v určitom čase a na určitom mieste a preto stratíte svoje dôchodkové práva alebo v užšom zmysle t. j. stratíte svoje dôchodkové práva, len ak ste v službe porušovali základné práva a slobody iných ľudí, najmä bojujúcich za nezávislosť, suverenitu a za slobodné Poľsko. Podľa názoru Najvyššieho súdu PR je prijateľný iba druhý výklad zákona t. j. užší zmysel a navyše  ak sa má výklad zákona robiť v hneve, bez dodržania obozretnosti, výsledok takéhoto výkladu je neospravedlniteľný.
  

prezident APVV