Ministerstvo financií SR až po viacerých predĺžených termínoch zverejnilo na svojej web stránke materiál „Revízia výdavkov Ministerstva vnútra (verejná správa a bezpečnosť) Záverečná správa December 2020“. Táto správa okrem iného identifikuje opatrenia aj v oblasti Policajného zboru s tým, že MV SR poskytlo MF SR „iba“ čiastočné údaje. Závery revízie preto vychádzajú najmä z verejne dostupných dát, čo pri niektorých témach limituje hĺbku analýzy. V prípade aktívnejšej spolupráce zo strany ministerstva vnútra bude možné pripraviť detailnejšiu analýzu a na jej základe navrhnúť konkrétnejšie opatrenia. Či sú tieto informácie pravdivé nevieme posúdiť ale viaceré konštatovania a závery môžu vyvolávať obavy nielen tých, ktorí sú ešte v aktívnej službe, ale aj u poberateľov výsluhových dôchodkov.

     Zo zverejnených informácií niekoľko závažných konštatovaní:
• Polícii nedôveruje viac ako polovica občanov Slovenska, čo je najhorší výsledok zo všetkých krajín EÚ.
• Na policajné služby Slovensko vynakladá 1,27 % HDP, čo je viac ako je priemer EÚ15 i V3.
• V policajnom zbore pracuje takmer 22-tisíc policajtov. V prepočte na počet obyvateľov Slovensko prevyšuje krajiny V3 o 14 % a krajiny EÚ15 až o 21 %.
• Práca policajta na administratívnej pozícii zaťažuje štát dodatočnými výdavkami, väčšina je vyplatená vo forme výsluhového dôchodku.
• Zníženie počtu policajtov na úroveň krajín V3 by ročne ušetrilo 73 mil. eur mzdových výdavkov ministerstva vnútra. Platí to v prípade, ak je príčinou vysokého počtu policajtov najmä neefektivita, a teda celkový počet zamestnancov by sa mohol postupne znižovať. Úspora bude nižšia, ak je vysoký počet policajtov dôsledkom nadmernej civilnej agendy. Scivilňovanie týchto pracovných miest by prinieslo úsporu najmä na budúcich výsluhových dôchodkoch.

     Lepšie výsledky a vyššiu hodnotu za peniaze prinesú najmä:
• V policajnom zbore slúži takmer 22-tisíc policajtov, v prepočte na počet obyvateľov Slovensko prevyšuje okolité krajiny aj EÚ15. Znížiť počet policajtov na Slovensku je možné zmenou organizácie práce a prehodnotením vykonávaných procesov, aj zmenou administratívnych činnostiach. Dosiahnutie priemeru V3 by si vyžadovalo znížiť počet o 14 % a prinieslo by úsporu mzdových výdavkov až do výšky 73 mil. eur ročne. Dosiahnutie priemeru krajín EÚ15 by znamenalo redukciu počtu príslušníkov policajného zboru o viac ako pätinu s úsporou mzdových výdavkov vo výške 112 mil. eur. V prípade, že by všetky policajné pozície nad rámec priemeru V3 boli scivilnené by aj pri rovnakých mzdách bola dosiahnutá úspora. Neplatením vyšších policajných odvodoch (ktoré čiastočne kryjú policajné dôchodky v budúcnosti) by sa ušetrilo 4 mil. eur ročne. Kratšia dovolenka by priniesla úsporu 2 mil. eur a ďalšie nevyčíslené úspory by sa dosiahli na výcviku, výzbroji, výstroji a pod
• Veľkým benefitom pre príslušníkov policajného zboru sú výsluhové dôchodky. V porovnaní s rovnako plateným civilným zamestnancom môže získať policajt 10 ročných priemerných miezd navyše. Rozdiel vzniká najmä kratšou dobou platenia odvodov na dôchodok a jeho dlhším poberaním.
• Mzdy policajtov32 dosahujú úroveň priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. V 2018 bol priemerný mzdový výdavok33 policajta vo výške 1 630 eur mesačne vrátane odmien. Ich priemerná mzda od roku 2013 rastie hlavne vďaka kolektívnemu vyjednávaniu zamestnancov štátu, od ktorého sa odvíja aj valorizácia platov policajtov. V roku 2019 a 2020 prebehlo dohodnuté zvýšenie základných platov o 10 % ročne. Tretinový rast za posledných sedem rokov kopíruje vývoj miezd na Slovensku.
• Priemerný aj mediánový vek policajtov je takmer 38 rokov. Iba 10 % policajtov je starších ako 48 rokov. S rastúcim vekom sa zvyšuje počet riadiacich pracovníkov, ako aj vyšetrovateľov. Na získanie výsluhového dôchodku musia policajti v zbore odslúžiť aspoň 25 rokov.

     Výsluhové dôchodky:
• Skorší vek odchodu do dôchodku tradične zohľadňuje náročnosť a fyzický charakter policajnej práce, ako aj zákonné obmedzenia niektorých práv a slobôd. Dlhodobá opodstatnenosť tohto nefinančného benefitu (napríklad oproti vyššej mzde) však nebola systematicky preskúmaná. Oproti iným zamestnancom verejného sektora sú policajné dôchodky financované štedrejšou schémou. Zvýšené výdavky reflektujú vyššie bezpečnostné riziko a stres, ktorému sú policajti vystavovaní. Policajným útvarom to umožňuje udržovať zbor v dobrej kondícii a efektívne obmieňať ľudské zdroje. Opodstatnenosť výsluhových dôchodkov a ich postavenie v slovenskom dôchodkovom systéme by mali byť podrobené revízii.
• Z dôchodkového systému môže policajt získať viac ako dvojnásobok vložených prostriedkov. Výsluhový dôchodok patrí k najväčším benefitom policajtov, ktorý začína plynúť až po skončení aktívnej služby. Hlavnou výhodou výsluhových dôchodkov je dĺžka jeho poberania. Oproti iným profesiám môže byť poberanie dôchodku dlhšie až o 10 rokov.
• Policajt môže z dôchodkového systému získať až 3-krát viac príjmov, ako podobne zarábajúci civilný zamestnanec. Policajt, ktorý opustí zbor po 25 rokoch, môže získať na výsluhovom dôchodku až takmer o 10 ročných priemerných platov viac, ako do systému odviedol. Zamestnanec inej profesie s podobnou mzdou ako mal policajt, môže získať z dôchodkového systému iba 5 ročných priemerných platov.
• V roku 2018 išli do výsluhového dôchodku policajti, ktorí v priemere odslúžili 25 rokov. Ich priznaný mesačný dôchodok bol takmer 1 000 eur. Počet odpracovaných rokov v zbore sa pri priznaných dôchodkoch pohybuje od 20 po 27 rokov, čo reflektuje stav pred reformou z 2013, ktorá zvýšila počet rokov potrebných na vznik nároku na dôchodok a nadsluhujúcich policajtov.38Výšku výsluhového dôchodku ovplyvňuje počet rokov v zbore a priznaný plat.
• Policajti, hasiči, záchranári, ozbrojení príslušníci finančnej správy a vojaci majú vlastný systém sociálneho zabezpečenia.41 Takáto úprava je pre podobných zamestnancov bežná aj v zahraničí, iba v niekoľkých európskych krajinách (napr. Maďarsko či Nórsko) sú integrovaní vo všeobecnom systéme. Aj v týchto krajinách však majú policajti a vojaci voľnejšie pravidlá, najmä pokiaľ ide o skorší vek odchodu do dôchodku.
• Policajti a vojaci odvádzajú na starobné výsluhové dôchodky vyššie odvody ako civilní zamestnanci. V priemere ich však odvádzajú o 17 rokov kratšie, a naopak, na dôchodku strávia v priemere o 10 rokov dlhšie. Odvody do dôchodkového systému sú u policajtov 27 %, u civilov 22 %42. Odvádzajú ich v priemere približne 25 rokov, civil vyše 42. Policajti majú v súčasnosti aj vyššiu mieru náhrady ako civili. Policajti po odslúžených 25 rokoch dostanú dôchodok vo výške 55 % vymeriavacieho základu, civil zarábajúci priemernú mzdu a odpracovaných 25 rokoch dostane dôchodok vo výške približne 38 % vymeriavacieho základu. Po skončení prechodného obdobia bude miera náhrady policajta po 25 rokoch v službe podobná civilovi – 37,5 %.
• Systém výsluhového zabezpečenia policajtov a záchranárov bude aj napriek reforme z dlhodobého hľadiska mierne deficitný. Podľa projekcie RRZ bude deficit systému pre vojakov v blízkej budúcnosti niekoľkonásobne vyšší ako deficit policajtov. Policajný účet je momentálne v miernom prebytku (cca 0,01 % HDP), z dlhodobého hľadiska RRZ očakáva cyklický priebeh s deficitmi do 0,025 % HDP. Nerovnomerný priebeh je čiastočne spôsobený samotnou reformou, ktorá časť plánovaných odchodov do dôchodku posúva na neskôr.

     Celý materiál si môžete pozrieť Tu .

prezídium APVV

AKTUALIZÁCIA STRÁNKY: 21. januára 2021

aktualizované: Parte (MO KE, MO Želiezovce, MO MA, MO SA), 2%

Fórum: prispievať môže iba člen APVV, ktorý je zaregistrovaný na stránke. Na vloženie príspevkov treba byť prihlásený.

Fotogaléria: Nájdete v "Hornom menu", "Miestne organizácie" a potom si treba vybrať kraj, mesto a otvorí sa podmenu, kde nájdete aj fotogalériu príslušnej MO.

Opustili nás: každá MO má svoj priečinok "Opustili nás", kde sú umiestnené parte.

 

Zatvoriť